BALÁŽ: Odumieranie límb v Tichej a Kôprovej doline nie je dramatické

\"Štyristo je smiešne číslo vzhľadom na to, že límb tam rádovo rastú desaťtisíce, \" reagoval pre TASR terénny ekológ Erik Baláž z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK. Podotkol, že je to prirodzená mortalita vzhľadom na výmeru a nedochádza tu ani k plošnému odumieraniu límb. Upozornil, že limba má význam nielen ako živý strom, ale aj mŕtvy, keďže predstavuje útočisko pre množstvo druhov organizmov a bráni aj zosuvom pôdy či eróziám.
Podľa riaditeľa Štátnych lesov TANAPu boli obe doliny v roku 2005 pomerne čisté, zdravé porasty neboli napadnuté lykožrútom a stačilo urobiť opatrenia na malej ploche zhruba 86 hektárov, aby sa situácia dala zvládnuť. Ťažbu kalamitného dreva tu skomplikoval protest ochranárskych organizácií. \"Sú územia, kde sa opatrenia proti lykožrútovi robili a je tam tiež a tiež napáda limbové porasty, \" uviedol Baláž. Konštatoval, že aj v lokalitách ako Spišká Magura či Kysuce, kde lesníci nie sú nijakým spôsobom obmedzovaní, predstavuje lykožrút problém. V lokalitách, kde ŠL TANAP upozorňuje na odumieranie límb, podľa Baláža lesníci sami navrhovali nezasahovať vzhľadom na ťažkú prístupnosť terénu.
Ako ďalej vysvetlil, podkôrnikové kalamity trvajú od vzniku vhodných podmienok na rozmnoženie lykožrútov päť až sedem rokov, na Slovensku takáto situácia nastala po veternej smršti v novembri 2004. \"V TANAP-e je pravdepodobné, že populačný vrchol dosiahli lykožrúty už v roku 2007 alebo ho dosiahnu v roku 2008. Potom sa dá predpokladať prudký pokles populácie, \" povedal. Zdôraznil, že lykožrúty sa nemnožia geometrickým radom donekonečna, ale majú svoje cykly. Uzavrel, že lykožrút je prirodzenou súčasťou lesov už sto miliónov rokov, pričom lesníci s ním na Slovensku bojujú 200 rokov.
Počty lykožrúta v lokalitách, kde sa kalamita spracovávala a kde sa ponechala na samovývoj, sú podľa Baláža približne rovnaké, o niečo viac je podkôrnika v spracovaných častiach. Pokračoval, že v lokalitách, kde sa kalamita nespracovala, došlo k nárastu biologickej rozmanitosti a žije tu mnoho druhov vtáctva. \"Na vyťažených plochách vznikli rozsiahle holiny, ktoré napríklad nevyhovujú drvivej väčšine vtákov, \" doplnil. Zhrnul, že les sa prirodzene obnovuje aj bez zásahov človeka a na každom hektári nespracovaného polomu už rastú tisíce mladých stromov, pričom niektoré už majú výšku tri metre.